Bohynky sú nadprirodzené bytosti, ktoré prenasledovali tehotné ženy, unášali a vymieňali deti. Sú známe v Malopoľsku, južnom Mazovsku a v oblastiach poľsko-ukrajinského a poľsko-slovenského pohraničia (Orava a Spiš).
Medzi Slovákmi boli bohynky považované za zlých lesných duchov. Na Orave, Spiši a zamagurí ich poznali ako zlomyseľné, škaredé, s vysokou chudorľavou postavou. Často mali neprimerane veľkú hlavu, zakrivené nohy, čierne zuby a veľké prsia, ktoré sa hádzali dozadu cez rameno. Mávali aj rôzne vady (ako napríklad krívanie, či škúlenie – jednoducho „krásavice“). Tým sa výrazne
Bohynka kradla a zamieňala zdravé ľudské deti za svoje bogynčatá (nazývali ich aj diviak, kuklis, odmena, podvržťok, podhodenec, premieň). Jediným bezpečným miestom pre šestonedieľku bolo miesto za kútnou plachtou. Ak by mamička na chvíľu odišla, vždy tu bola hrozba, že by bohynka situáciu využila a dieťa vymenila.
Podhodenci boli vzhľadom podobní človeku, ale ohavní. Pokožka mohla mať zelenohnedý odtieň a výrazné ochlpenie. Takéto boginča neprestajne plakalo a bolo hladné, až pažravé. No napriek nenásytnosti dieťa ledva rástlo, nechodilo, nevyvíjalo sa a namiesto rozprávania len zlostne kričalo. Ochranou proti bohynke bol kvet zvončeka.
V okolí Zuberca zaznamenali jedno rozprávanie takto:
V jednom dome bohynka pri vyťahovaní dieťaťa z kolísky, kolísku prevrhla. Na vzniknutý lomoz sa ženy prebudili a bohynku chytili. Poviazali ju do povrazov a priviazali k stolu. Keď bohynka dlho neprichádzala domov, do Žabieho plieska, prišiel po ňu jej muž. Oslovoval ju menom Runa a volal ju, aby išla domov, pretože im malé deti plačú od hladu. Ženy to počuli a začali vykresávať oheň, aby rozsvietili. Kým sa im to podarilo, bohynka Runa prehrýzla povraz a utiekla. Od tých čias aj v Zuberci mali od bohyniek pokoj.
Bohynky sídlili aj v Žabom pliesku. V nestráženej chvíli vymieňali malé a neduživé boginčatá za zdravé a pekné deti. Raz vraj ukradli mladú ženu a držali ju v zajatí na Zverovke, kde im musela pridájať a opatrovať deti.
Viera v bytosti, ktoré kradnú zdravé ľudské deti a podhadzujú svoje bola rozšírená aj iných kultúrach.
Zdroje: K. Nádaská, Čerti, bosorky a iné strašidlá, 2015
Boginka / Sannikova O. V., Usacheva V. V. // Slovanské starožitnosti : Etnolingvistický slovník: 1995
I. Kuchtiak & K. Maťkuliak; Pod Roháčom žijem…. ZUBEREC