Dažbog je boh slnka uctievaný celým slovanským svetom (boh slnka, syn nebies, doslova „boh darca“, teda boh prosperity), aj keď možno pod inými menami. Písomné doklady o jeho kulte pochádzajú len z východoslovanského prostredia. Ale existujú aj iné dôkazy, ktoré silno naznačujú, že ho uctievali aj západní a južní Slovania.
Božstvo bolo súčasťou modiel kniežaťa Vladimíra (z Kyjeva), v panteóne stál hneď vedľa Perúna, Chorsa, Striboga, Simargla a Mokoš:
Na kopci pred opevneným dvorom postavil modly: Perúnovi z dreva, jeho hlave zo striebra a jeho brade zo zlata, Chorsovi Dažbogovi, Stribogovi, Simarglovi a Mokošovi.
Autor „Slova o polku Igorovom“, nazýva predkov rusov „Dažbogovi vnuci“. Vyzdvihuje Dažboga ako najvyššie božstvo, pod ktorého všemohúcou silou bolo celé nebo. Bol považovaný za predka ruského ľudu.
Slovanský boh slnka Dažbog bol považovaný aj za darcu: najmä bohatstva a úrody. Niektorí vedci ho kvôli tomu dokonca považujú za dažďové božstvo, ale slnečná symbolika Dažboga v mnohých zvykoch je nepopierateľná. Dažbogova „obdarovacia funkcia“ prešla v časoch kresťanstva na Mikuláša.
Naši predkovia vysvetľovali výskyt rôznych druhov hmyzu a plazov na jar tým, že Dažbog „odomkol“ Zem tak, že poslal vtáky s kľúčmi na zem.
Prirovnanie k egyptským bohom
Zmienka o Dažbogovi sa zachovala v glosách k ruskému prekladu kroniky Jána Malalu z 10. alebo 11. storočia. Na konci prvej knihy sa píše, ako po potope a rozptýlení národov vládol v Egypte najprv Mestrom a po ňom Jeremiáš (Hermes). Potom Feost (Hefaistos), ktorého Egypťania nazývali bohom, a potom na začiatku druhej knihy prekladateľ vkladá mená Dažbog a Svarog.
V skutočnosti ide o slovanský preklad pôvodného gréckeho rukopisu zo 6. storočia. V gréckom texte sa spomínajú mená bohov Hefaistos a Hélios. Neznámy ruský prekladateľ sa zrejme pokúsil celý príbeh (odohrávajúci sa v Egypte) prerozprávať tak, že mená klasických božstiev nahradil tými, ktoré boli jeho čitateľom známejšie.
Možno len dúfať, že skutočne nahradil mená gréckych bohov ich vhodnými slovanskými náprotivkami. Problematická však zostáva prinajmenšom otázka rodu slova „Slnko“. Vo všetkých slovanských jazykoch je slovo pre Slnko, Sunce, neutrálneho alebo ženského rodu, nikdy nie mužského. Jazykovedci predpokladajú, že ak išlo o nebeské teleso, Slnko bolo v praslovančine stredného rodu. Ale Slnko ako božstvo malo mužský, alebo ženský rod. Dá sa predpokladať, že Slnko a slnečný boh neboli úplne jedno a to isté.
Zdroje: Dazhbog // Ukrajinská encyklopédia náboženských štúdií / A. Kolodny a ďalší. – Kyjev, 2015
Dazhbog = Dazhdbog // Znaky ukrajinskej etnokultúry: slovník-príručka / 2006
Symbolika pohanských bohov // Encyklopedický slovník symbolov kultúry Ukrajiny; 2015