Predstavy o tom, že duša prvého gazdu sa môže po smrti prevteliť a chrániť gazdovstvo ako domáci had, existovali u všetkých Slovanov. S tým súvisela aj viera, že aký bol prvý gazda, taký bude aj had. Mohol byť dobrý, ale mohol aj obyvateľom škodiť.
Domáci had je obyčajne popisovaný ako tlstá a krátka užovka bielej, šedej alebo červenej farby. Niektoré opisy hovoria o nadrozmernej hlave, prípadne kohúťom hrebeni. Obyvatelia domu ho kŕmili najčastejšie mliekom, syrom, alebo vajíčkami, aby si zachovali jeho priazeň. Etnografické záznamy nehovoria priamo o uctievaní, aj keď zrejme v hlbšej minulosti tomu tak bolo.
Po smrti gazdu domáci had
Domáci had prinášal domu ochranu a požehnanie a jeho život bol magicky spojený so životom hospodára. Platil zákaz hadovi akokoľvek ubližovať alebo dokonca ho zabíjať, a to pod hrozbou úmrtia previnilca alebo gazdu, ktorý by mal pôvodného hospodára nahradiť. Domáci had nemusel byť v príbuzenskom vzťahu s obyvateľmi domu, teda po príchode do nového príbytku prijímali obyvatelia aj nového domáceho gazdu. Jeho obľúbenými miestami boli prah domu, pivnica alebo základy, ale mohol sídliť aj pri krbe, pod stolom alebo sa pohyboval v blízkosti hospodárstva.
„Pri domoch sa zdržiavali kedysi domáce hady. Boli veľké a žili v diere pri stene alebo pod prahom, niektoré žili pri stajni alebo v chlievoch. Občas ľudia nosili týmto hadom mlieko, mnohí ich dokonca kŕmievali pravidelne ako domáce zvieratá. Niektorí im nenosili nič, ale rozhodne sa nenašiel nikto, kto by ich chcel vyhnať alebo im ublížiť. Verilo sa, že ten had je gazdom – pánom domu, a že dom ochraňuje. Aj tých hadov tak nazývali – gazda. Dokonca im ľudia prejavovali úctu, nikto im neublížil. Verilo sa, že ak by sa našiel taký, čo domáceho hada zabije, tak do roka zomrie. A toto naozaj platilo.
Náš sused domáceho hada zabil, dokonca nie len tak hocijako, ale ho zastrelil. Všetci sa zhrozili, aj jeho žena dlho bedákala, čo to vyviedol. A naozaj, do roka chudák zomrel. Aj náš krstný otec v Rakovnici zabil na šope domáceho hada. Do roka ho zavalilo v bani a zomrel. Takýchto prípadov bolo veľa. Domáci had nikomu neublížil, len chránil celý dom a jeho rodinu. Kto ho však zabil, naisto zomrel.“
Z úctyhodného množstva etnografického materiálu zozbieraného na túto tému môžeme konštatovať, že na rozdiel od iných bytostí, v prípade hada hospodára bola konfrontácia s človekom bežne vyvolaná zo strany hada a nie človeka. Obyvatelia domu sa mu pokúšali porozumieť a nakloniť.
Priatelil sa s deťmi a významné množstvo rozprávaní hovorí o tom, že s nimi jedával mlieko, alebo kašu z jednej misy. Motív hada sa často vyskytoval na obrazoch, vyrezávaných paliciach a na ďalších predmetoch, ktorým dodával ochranu.
Zdroje: Boris Špetnyj, Had v dome Slovanov, Dingir 2018
T. Cibulová; Ochrancovia domu a hospodárstva, In: Etnografický atlas Slovenska1990
E. Horváthová; Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny 1987
K. Nádaská, Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, 2012