Drak má mnoho mien vrátane ruského zmei (alebo zmey), ukrajinského zmiy, v bulharského zmey, poľského žmij, srbochorvátskeho zmaj. macedónskeho zmej a slovinskom zmaj. Iba na Slovensku a v Čechách je známy už ako drak, (z latinského draco).
Výzor slovanského draka sa dá opísať rôzne. Najstaršie príbehy a byliny ho neopisujú, takže sa zdá, že jeho podoba bola vtedajšiemu ľudu dobre známa. Neskoršie príbehy sa zas v opise veľmi rôznia, ale dve črty sa opakujú: hadie atribúty a väčšia veľkosť. Je však isté, že drakova podoba so zmijou nebola len podľa mena, ale aj podľa charakteru.
Drak / zmej bojuje proti Perúnovi
Na základe slovanskej ľudovej kultúry a porovnávacej mytológie možno predpokladať, že v slovanskej mytológii predstavoval drak (alebo zmej, alebo hadí) Perúnovho protivníka. Toto nepriateľstvo zodpovedá boju medzi hadom a hromovládcom v iných indoeurópskych mytológiách, napríklad medzi Thorom a Jörmungandom. Tento mýtický motív sa stal základom teórie tzv. základného mýtu ruských filológov Vladimíra Toporova a Vjačeslava Ivanova.
Podľa Toporovovej a Ivanovovej teórie predstavuje súboj Perúna a zmeja kozmogonický mýtus, v ktorom sa drak pokúsil zadržať vody sveta a uvrhnúť ho späť do prvotného chaosu. Rôzne rozprávky a báje o súboji s drakom, vrátane rozprávok o založení mesta drakobijcom, ako napríklad Trutnov od Truta a Krakov od Kraka, považujú za opakovanie tohto mýtu, ktorý tak možno interpretovať ako transformáciu makrokozmického mýtu o stvorení sveta na mikrokozmický mýtus o založení mesta. Títo bádatelia tiež stotožnili zmeja s bohom Velesom, ale tento záver sa ukázal ako nepodložený a Veles má vzťah k iným zvieratám, nie k hadom.
Byliny a rozprávky o zmejovi
V prozaických verziách ľudových rozprávok je tendencia, že zmej je mužského rodu. Zmej v príbehu unáša princeznú, alebo pannu, ako milenku. V ruskej ľudovej slovesnosti môže byť aj ženského pohlavia a v takom prípade sa nazýva „zmeja“.
Zmej sa často – ale nie vždy – zobrazuje s viacerými hlavami, ktorých počet môže byť 3, 6, 9 alebo 12. Trojhlavého, šesťhlavého, deväťhlavého a dvanásťhlavého draka poráža v noci po sebe hrdina rozprávky „Sedliakov syn Ivan a človiečik veľký ako prst“. Dvanásťhlavého bolo najťažšie zabiť, a hoci ho hrdina sťal takmer celého, poslednú hlavu muselo niesť až šesť mužov, ktorých Ivanovi poskytol cár.
Čudo-Judo je viachlavý zmej, ktorý sa objavuje v niektorých ruských príbehoch a zvyčajne sa považuje za vodného. Niektoré legendy ho vykresľujú ako brata Koščeja Nesmrteľného a teda potomka čarodejnice Baby Jagy. Iné príbehy ho predstavujú ako zosobnenie čarodejnice v jej najodpornejšej podobe. Čudo-Judo je jedným zo strážcov Vody života a smrti a jeho meno sa tradične vzývalo v časoch sucha. Dokáže na seba zrejme brať podobu človeka, vie hovoriť, aj jazdiť na koni. Má schopnosť regenerovať všetky sťaté hlavy.
Ľudská podoba zmejov
Zmej Gorynič má výrazne dračie vlastnosti, napríklad má viacero hláv (od 3 do 12), chrlí oheň a je spojený s vodnou plochou. Zmej sa podľa rozprávok môže zmeniť na pekného mladíka, alebo na kuchynské náradie, aby sa vyhol odhaleniu: stáva sa metlou, akýmsi mopom a ražňom. V bulharských povestiach sa drak niekedy opisuje ako šupinatý hadovitý tvor so štyrmi nohami a netopierími krídlami, inokedy ako napoly človek, napoly had s krídlami a rybím chvostom.
Niekedy sa vyskytujú „synovia Zmeja“ (Zmejevič), ktorí sú považovaní za netvorov s ľudskými vlastnosťami, alebo naopak – za ľudí, s dračími vlastnosťami. Najznámejší je Tugarin Zmejevič.
Hoci ho niektoré zdroje v rumunskom folklóre označujú ako draka, „zmeu“ je napriek tomu v podstate človek. Má má nohy, ruky, schopnosť vytvárať a používať artefakty, ako sú zbrane, jazdiť na koni a má túžbu oženiť sa s mladými dievčatami.
Vzťah draka a smoka
Výrazy smok a tsmok môžu označovať draka, ale aj obyčajného hada. Existujú slovanské ľudové rozprávky, v ktorých smok, keď dosiahne určitý vek, vyrastie z neho drak. Zdá sa, že smok je medzistupňom medzi hadom a drakom. Podobné povesti sú rozšírené po všetkých slovanských krajinách.
Na ukrajine existuje predstava, (pravdepodobne inšpirovaná tornádom) o drakovi, ktorý ponára svoj chvost do rieky alebo jazera a nasáva vodu, pripravený spôsobiť záplavy.
Drak v Slovenských povestiach a rozprávkach
Vo svete slovenských rozprávok a povestí sa drak a zmej vyskytuje veľmi často a to v podobe obrovského tvora, ktorý v sebe spája črty hada a jaštera s netopierími krídlami. V tradičnom ľudovom rozprávaní sa vykresľuje ako zviera s jednou alebo viacerými hlavami. Drak môže z papule chrliť oheň, alebo jed. Jeho krv býva jedovatá.
V rozprávkach žil často v jaskyni, pri prameni vody (podobnosť s užovkou, ktorá tiež žije pri vodných plochách). Ľudia museli drakovi za vodu dávať dievčatá ako potravu, a keď prišiel rad na kráľovu dcéru, neznámy rytier draka zabil. S unesenými kráľovskými dcérami žili v podzemnom svete traja dračí bratia. Drak bol aj synom, alebo pomocníkom ježibaby.
Podľa folklórnych rozprávaní sa drakom stáva i kráľ hadov, alebo had, ktorý sedem rokov nevidel človeka, nepočul ľudský hlas či zvuk kostolného zvona.
„Desivý drak sa usadil na mieste, ktoré dnes poznáme pod názvom Demänovská dolina, a údajne strážil obrovský poklad. Ľudia sa obludy báli až tak, že do dlhočiznej doliny, kde sa skaly svojimi vrcholmi dotýkajú neba, nevkročila zo strachu ani noha. Ľudia sa desili pevniny aj podzemných chodieb, o ktorých hovorili so strachom. Ani len poklad, ktorý sa vraj v týchto chodbách nachádzal, ich vydesených predstavou šesťhlavého strážcu nezlákal. Tak to bolo až do chvíle, kým sa medzi miestnych nezatúlal mladý odvážny silák menom Demián.
Ten sa tiež dozvedel o ozrutnom tvorovi prebývajúcom v horách. Jeho zvedavosť narastala, a tak začal aj sám vyzvedať, ako draka zabiť. Najlepšie mu poradil pastier, ktorý mu povedal o tom, ako drak každé piatkové ráno vychádza von z jaskyne a sužovaný smädom vypije celé jazierko až do dna. Demián získal aj ďalšiu cennú radu: ak chce draka skoliť, musí začať tou najstrašnejšou treťou hlavou.
A tak sa udatný mládenec vybral na prieskum do doliny, kde si dobre poobzeral diery, v ktorých by drak mohol prebývať. A veru ho aj zočil. No aj obrovský šesťhlavý netvor, vypúšťajúc z nozdier a tlamy oblaky pary, upriamil svoje zmysly Demiánovým smerom. Mladík, hoci statočný, pochopil, že takto nemá proti oblude žiadnu šancu, a na druhýkrát sa už veru lepšie pripravil. Na skale nad jazierkom, kam sa v iný piatok znova vyškriabal, našiel uvoľnený balvan, ktorý v správny čas spustil drakovi pijúcemu vodu z plesa na tretiu hlavu. Kým sa drak stihol spamätať, Demián mu s budzogáňom rozbil i ostatné hlavy. Nielen silou, ale hlavne šikovnosťou draka napokon porazil. Po víťaznom boji sa pobral do jaskyne, kde drak prebýval, nájsť to, čo tam strážil. A veruže našiel bohatstvo, aké ľudské oči ešte nevideli. Rozhodol sa však, že nedovolí z neho brať, aby sa z krásy, ktorá sa ukrývala pod zemou, mohli tešiť všetci. A tak sa vrátil medzi ľudí a porozprával svoj príbeh o boji s drakom a o poklade. Demián sa na tomto mieste aj oženil a zostal tu žiť až do smrti, po ktorej sa zrodila ďalšia dračia legenda. Po smrti sa totiž údajne premenil na draka, aby mohol naďalej ochraňovať dolinu, ktorú z vďačnosti pomenovali ako Demiánovu – Demänovú.“
Podobných povestí existuje na Slovensku veľké množstvo. Kronikári ešte v polovici 17. storočia bežne písali o drakoch, ktorí žili v zemi a spôsobovali zemetrasenie a podobne.
Šarkan
V slovenských poverových predstavách vystupuje v podobe draka – občas ale nazývaný práve ako šarkan – aj černokňažník a strigôň. Druhou možnosťou je, že draka černokňažník ovláda. V poverových rozprávaniach sa drak skrýval v tmavých oblakoch a dokázal vyvolať ničivý vietor. Vyvolával búrku a víchor, mal podobu ohnivej reťaze, lomeného, alebo guľového blesku.
Drak prešiel dlhým vývojom. Korene tohto tvora siahajú hlboko do pôvodnej mytológie Slovanov. Z najstarších zaznamenaných príbehov sa zdá, že ich podoba výnimočná nebola, no niečím sa spájali s hadmi, možno konkrétne so zmijou. Ale na rozdiel od hada je úloha draka v príbehoch záporná. Mohol by byť tento drak nejakou démonickou verziou posvätného hada? Čarodejníkom, ktorý má od hada dar? Ľudová slovesnosť draka vždy spájala s mágiou, vysokou vitalitou (hlavy dorastajú), no zároveň s každým živlom, čo výkladu príliš nepomáha.
Zdroje: Čerti, bosorky a iné strašidlá (Nádaská, Michálek), 2011
Kravchenko, Maria (1987), The World of the Russian Fairy Tale
P. Dobšinský; Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské; 1880
E .Horváthová; Duchovná kultúra. In: Horehronie, 1974
Змей. // Русский гуманитарный словарь. М., 2000
Haney, Jack V.; The Complete Folktales of A. N. Afanas’ev, 2015
Alexander, Alex E.; Bylina and Fairy Tale: The Origin of Russian Heroic Poetry, 1973
Kmietowicz, Frank A. (1982). Slavic Mythical Beliefs