Had má v slovanskom svete spojitosť s kultom predkov, ochranou, liečením a podzemnými pokladmi. Nečudo, veď pozná tajomstvá zeme (liečenie, podzemné poklady) a vôd (miesto, kde odchádzajú duše predkov).
S hadmi sa dokázali rozprávať strigôni, ktorí prípadne nadobúdali ich podobu. Had mohol priniesť zelinku, ktorá uhasila oheň a čokoľvek otvorila. Na Juraja (Dzura) sa definitívne prebúdza príroda a živočíchy v nej. Na Kysuciach (aj inde) sa hadom a jašteričkám, ktoré v tomto období vyliezajú z otvárajúcej sa zeme, sa pripisoval mimoriadny význam. Verilo sa, že had pred Jurajom neublíži a dokonca je užitočné pohladiť ho, pretože ruka tým získala moc pomáhať chorým.
Hadie príbehy
Mimoriadne obľúbené boli ľudové rozprávky, v ktorých sa mladá žena buď zamilovala do hada, alebo bola nútená vydať sa za hada. Príkladom obľúbeného motívu môže byť otec, ktorého zachránil had a výmenou za pomoc mu sľúbil prvú vec, ktorú uvidí po návrate domov, alebo žena, ktorá sa vydala za hada výmenou za vedomosť o tom, kde sa nachádza „živá voda“/voda života. Zaujímavé je, že takmer všetky príbehy z tejto skupiny majú dobrý koniec. Buď žena žije šťastne s hadom, ktorý zostane hadom, alebo sa ukáže, že to bol začarovaný človek.
Iné príbehy zas hovoria o bytosti známom ako hadí kráľ.
Hadie čarovné schopnosti
Mnohé z prirodzených vlastností hada, ktoré sú vo zvieracej ríši ojedinelé, boli predpokladom na spojenie s mytologickými motívmi a najrôznejšími kozmologickými a kozmogonickými dejmi. Schopnosť hada zhadzovať kožu ho predurčuje na spojenie s obnovou života. Had môže byť aktívny cez deň aj v noci. To podporuje mienku o jeho nadprirodzených schopnostiach a zdanlivej schopnosti vidieť aj v tme. Rozdvojený jazyk poskytuje vhodnú platformu na vyjadrenie vzájomných diferencií.
Had je silne teritoriálne zviera. Len nerád opúšťa miesto, na ktorom sa už usadil, čo ho predurčovalo k úlohe teritoriálneho démona. Navyše správanie hada je pre ľudí značne nečitateľné, keďže disponuje pomerne malým registrom signálov. Spojenie tohto symbolu s plodnosťou a sexualitou môže podporovať jednak tvar jeho tela pripomínajúceho falus, ale aj to, že znáša vajcia – prastarý symbol plodnosti.
Cirkev storočia pôvodné atribúty hada prekrývala predovšetkým kresťanským obrazom pokušiteľa.
Had bol v bezprostrednom kontakte s tajomstvami zemského a vodného živlu a, samozrejme, aj záhrobného života. Na jednej strane sa tu stretáva strach z neznámeho umocnený možnosťou smrteľného uštipnutia. Na druhej strane je to úcta voči jeho schopnostiam.
Zdroje: Boris Špetnyj, Had v dome Slovanov, Dingir 2018
T. Cibulová; Ochrancovia domu a hospodárstva, In: Etnografický atlas Slovenska1990
E. Horváthová; Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny 1987
K. Nádaská, Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, 2012