Hadí kráľ je známy zo starších poverových rozprávaní. Má na hlave korunku, hrebeň ako kohút a píska ako valach. Vlastní zelinku, ktorá všetko otvára a hasí oheň. Kráľ hadov zvoláva 13 300 (alebo iný počet) hadov a spoločne nafukujú kamienok (hadí kameň). Zachovali sa aj príbehy o odvážlivcoch, ktorí sa pokúšali hadí kameň, zelinku, prípadne iný poklad ukoristiť, čo však väčšinou nedopadlo dobre. Hadí kráľ vlastní tajomstvá, ktoré ľudia nedokážu dosiahnuť.
Hady zimujú spoločne v jaskyni, ktorú otvára a zatvára hadí kráľ:
Vošiel dnu – a tu jaskyňa priestranná, jej steny len tak ligotali sa od zlata a striebra, ako čo by to bolo posiate hviezdami. Naprostred jaskyne stál zlatý stôl, na stole ležal pokrútený velikánsky starý had, ostatné hady ležali okolo stola po jaskyni. Spali už všetky, ani sa nehnuli, keď bača vošiel.
Bačovi sa jaskyňa páčila, kým ju niekoľkokrát neobišiel, ale potom začal mať dlhú chvíľu, spomenul si na ovce a chcel sa vrátiť s myšlienkou:
„Videl som, čo som chcel, vráťme sa.“ – Bolo ľahké povedať „ísť“, ale ktorou cestou von? Skala sa za pastierom zavrela, keď vošiel do jaskyne, ale čo má urobiť, čo má povedať, aby sa skala otvorila, pastier nevedel, a tak musel zostať v jaskyni.
„Ech, keď som vonku, budem spať,“ povedal si napokon, zabalil sa do tuniky, ľahol si na zem a zaspal. – Zdalo sa, že nespí dlho, keď ho zobudilo šuchotanie a šuchot. Keď sa obzrel okolo seba, myslel si, že spí v chatrči; tam nad sebou uvidel steny, ktoré sa okolo neho trblietali, zlatý stôl, na stole starého hada a množstvo hadov, ktorí olizovali zlatý stôl a po chvíli sa pýtali: „Je čas?“
Starý had ich nechal prehovoriť, potom konečne pomaly zdvihol hlavu a povedal: „Je čas!“
Ako to povedal, natiahol sa od hlavy po chvost ako prút, zliezol zo stola na zem a zamieril k vchodu do jaskyne. A všetky hady ho nasledovali.
Natiahol sa, zívol, vstal a išiel za hadmi s myšlienkou: „Keď pôjdu oni, pôjdem aj ja.“ – Je ľahké povedať: „Aj ja pôjdem“ – ale ako?
Starý had sa dotkol skaly, tá sa otvorila a hadi jeden po druhom vyšli von. Keď vyšiel posledný had, pastier chcel tiež ísť von, ale skala sa zatvorila pred nosom samičky a starý had naňho zasyčal pískavým hlasom: „Ech, ty človiečik, musíš tu zostať!“
Vo folklóre a etnografi dokonca našli modlitby, v ktorých ľudia hadieho kráľa prosili o pomoc po tom, čo ich uštipla jedovatá zmija! Ďalším zaujímavým motívom z ľudovej slovesnosti je, že hadí kráľ je niekedy aj pomenovanie dúhy. A nielen takej, ktorá objavuje na oblohe, ale aj malej dúhy. Také môžete niekedy vidieť napríklad v rannej rose medzi vysokou trávou.
Podľa predstáv narastú hadovi, ktorého 7 rokov neuzrie ľudské oko, krídla a zmení sa na draka.
Zdroje: Boris Špetnyj, Had v dome Slovanov, Dingir 2018
Čerti, bosorky a iné strašidlá (Nádaská, Michálek), 2011
0 komentárov k “Hadí kráľ”Pridajte vlastný →