Poludnie

Na poludnie sa prejavuje najväčšia slnečná sila, ktorá v letných mesiacoch je pre ľudí a zvieratá nebezpečná. V ľudovej tradícii sa najmä poludnie a polnoc považovali za obdobia, ktoré sa mali prežívať v pokoji. Počas poludnia sa prerušila práca, stálo sa tvárou k slnku a odriekala sa modlitba. Pozdrav Slnku bol ešte v novoveku spomínaný v Rusku, Ukrajine i Bielorusku. Stredoveké pramene východných Slovanov spomínajú zvyk klaňania sa smerom k juhu na pravé poludnie. Na tento zvyk nadviazala v novoveku katolícka cirkev a „povery“ nahradila prijateľnou modlitbou Anjel Pána.

Hranica času

Starí Slovania verili, že hranice sú miesta, na ktorých pôsobia zvláštne sily. Poludnie je tiež hranicou (časovou) a teda obdobím zjavovania sa rôznych síl. Až tretina postáv poľskej démonológie je aktívna na poludnie. Kazimierz Moszyński opisuje rôznych démonov tohto typu. V celom slovanskom regióne ľudia ž donedávna hlboko verili že existuje poludnica – žena v bielom odeve, ktorá sa v lete, v období žatvy, prechádza po lánoch, medzi poliami. Je nebezpečná pre ľudí, ktorí porušujú zákaz a pracujú na poludnie.

Okrem poludnice tu však existovali aj iní poludňajší démoni. Ak niekto zaspal, mohli ho uloviť démoni a spôsobiť mu ujmu. Ak takýto človek po prebudení nemohol hýbať rukami a nohami, bolo to znamenie, že ho v spánku trápili démoni poludnia. Následkom mohlo byť aj šialenstvo. Kúpanie uprostred dňa bolo tiež zakázané, pretože démoni mohli človeka ťahať a utopiť.

Poludnie v čarovných praktikách

Na Slovensku počas Štedrého dňa bol zvyk, že gazdiné už po polnoci ženy miesili cesto na chlieb a koláče (predtým na obradný koláč Kračun). Pečenie sa nesmelo pretiahnuť cez dvanástu hodinu.

Biela mágia sa na poludnie používala aj na privolanie šťastia a priazne, a preto existoval príkaz vyliať vodu po prvom kúpeli dieťaťa na poludnie na najfrekventovanejších cestách, aby sa zabezpečila budúca priazeň ľudí pre novorodenca. Ľubovník a iné liečivé rastliny sa zbierali vždy na pravé poludnie. Hovorilo sa, že vtedy trhané majú najlepšie liečivé účinky.

Poludnie bolo vhodné aj na niektoré druhy čiernej mágie. Napríklad žena, ktorá mala zášť voči susedovi, si na jeho poli urobila kúkoľ, t. j. išla tam na poludnie, vyzliekla sa donaha, rozpustila si vlasy a natrhala sedem klasov žita, ktoré previazala červenou niťou a vyslovila kliatbu.

Zdroje: Kowalski Piotr, Kultura magiczna. Omen, przesąd, znacznie, Warszawa 2007
Komorovský, J.: Slovania. In: Mytológie sveta. Bratislava 1973, 299-313.
Moszyński Kazimierz, Kultura ludowa Slowian, cz. II, Kultura duchowa, zesz. 1, wyd. 2, Warszawa 1967
Ogrodowska Barbara, Zwyczaje, obrzędy i tradycje w Polsce. Mały słownik, Warszawa 2001
Simonides Dorota, Mądrość ludowa. Dziedzictwo kulturowe Śląska Opolskiego, Wrocław 2007
Brzozowska-Krajka, Symbolika dobowego cyklu powszedniego w polskim folklorze tradycyjnym, Lublin 1994