Postrižiny poznali všetky slovanské kmene. Bol to prechodový magický rituál, ktorý mal dieťaťu zaručiť zdravý výboj. Ak by postrižiny rodina nebola vykonala, ohrozila by tým zdravie, normálny rast, šťastný osud, budúce manželstvo a blahobyt. Obrad sa vzťahoval buď to na deti oboch pohlaví, alebo len na chlapca. Toto záviselo na jednotlivých oblastiach.
Rituál sa konal doma, pri ohnisku či peci v ktorej horel oheň. Prípadne na konal na stole, na ktorom bola rozprestretá kožušina. U východných Slovanov sa pod kožuch kládli predmety symbolizujúce budúce povinnosti dieťaťa. Pri postrižinách sa odstrihovali pramienky vlasov. Vlasy sa často prvý krát splietali do vrkočov, a to ako u chlapcov, tak aj u dievčat (Srbsko a Bulharsko).
Miesta odstrihnutých prameňov sa pomazali medom, alebo teplým voskom zo sviece. Ukrajinci nad hlavou dieťaťa ešte lámali peceň chleba. Pri obrade postřižín, ktoré prebiehali od jedného do siedmych rokov, bolo dieťa vlastne uznané za osobnosť. U Rusov po tomto obrade začalo navštevovať školu. Deti sa však v žiadnom prípade nesmeli strihať do jedného roka, aby ich život nebol príliš krátky.
Keďže tento obrad cirkev odsudzovala a vystupovala proti nemu. Môžeme dôvodne predpokladať, že sa Z. Váňa nemýlil, keď obrad postrižín označil za starobylý a vlasy za obetu božstvu. Možno bol prijímateľom obety boh Veles (volos = vlas, v Rusku úloha kožušiny), možno božstvo ohňa (vlasy sa hneď pálili).
Postrižiny v slovenskom folklóre
Postrižiny sú na Slovensku doložené z novoveku, keď sa konali v čase, keď mesiac pribúdal. Niekde obrad vykonávali krátko po narodení, inde boli medzníkom medzi detstvom a dospievaním. Patrili medzi obrady prechodu. Z územia Slovenska nemáme priame údaje o existencii postrižín ako prechodového rituálu, pretrvával len magický poverový zákaz strihania do určitého veku dieťaťa.
Obrad strihania sa konal v širšom rodinnom kruhu za prítomnosti kmotra, ktorý strihanie ukončil. Vlasy sa spálili alebo sa používali v ľudovom liečení. Dovtedy nestrihali vlasy ani chlapcom, ani dievčatám, lebo sa verilo, že by im skrátili život.
Pri postrižinách chlapcov ostrihali úplne, dievčatám vlasy len podstrihli, čo sa pokladalo za podmienku, aby sa im „rozviazal rozum“. Ak by sa postrižiny konali okolo siedmeho roku, nemôže ujsť zaujímavý fakt. Tento vek má dnes potvrdený veľký význam vo vývoji rozumových schopností dieťaťa. Aj preto vtedy deti nastupujú do školy.
Zdroje: Profantová N.; Encyklopedie slovanských bohů a mýtů; 2004
Váňa, Z.; Svět slovanských bohů a démonů; 1990.
K. Nádaská; Čím žila slovenská rodina; 2014
K. Jakubíková; Rodinné obyčaje/Tradície slovenskej rodiny 1977