Predstavy súvisiace s uctievaním stromov doloženými u Slovanov od stredoveku a pretrvali na Slovensku miestami do nedávnych časov. V úcte bol strom voľne rastúci listnatý, ihličnatý, alebo aj ovocný pestovaných v záhradách a sadoch.
Pôvodné záznamy o uctievaní stromov
Praslovanské „bor“ znamená les, alebo strom. Borovica je teda strom, ktorému prischlo meno „strom“. Pravdepodobne bola najbežnejším strom vo vlasti našich prapredkov. Nosenie zelených halúzok do domu je starý zvyk, pôvodne čarovný rituál, privolávajúci jar.
Najviac zmienok je o uctievaní dubu, ktorý bol zasvätený Perúnovi a Provemu. Uctieval sa aj buk, javor a orech (Štetín). Okrem jednotlivých stromov Slovania uctievali aj trojice stromov, či celé háje. Tie západný Slovania nazývali Svätobory. Východní Slovania mali ešte v 19. storočí nedotknuteľné posvätné háje nazývané „boželeseje“.
Najstaršie záznamy o výrube stromov máme z čias Veľkej Moravy, keď vyrúbali posvätný dub zrastený s čerešňou. Z Moravsko-panónskej legendy:
„A keď takto sladkými slovami prehovoril, rozkázal im zoťať strom a spáliť ho… Na to prijali od filozofa sviece a za spevu išli k stromu. A filozof vzal sekeru , tridsaťtri ráz zaťal a prikázal všetkým rúbať, vykoreniť ho a spáliť…“
Strom na Slovensku
Bola rozšírená viera, že duše zosnulých môžu prebývať v stromoch. Preto Slovania pôvodne pochovávali svojich predkov v hájoch a dokonca na hroby stromy vysádzali.
Predpokladaný vzťah medzi stromami a ľuďmi naznačuje viera, že kto zotne zdravý strom, do roka zomrie. V Honte sa zachoval zvyk, kde otec, ktorého dieťa dosiahlo vek sedem rokov, zasadil ovocný strom a podľa jeho rastu sa posudzoval budúci vývoj dieťaťa. Počas menštruácie nesmela žena vyliezť na strom, pretože by vyschol.
Stromové čary
Pri čarovných liečebných praktikách sa na stromy prenášali niektoré choroby: do kôry sa urobil rez a vložila sa doň látka, ktorou sa choroba zotrela. Inú čarovnú praktiku ľudia vykonávali tak, že choré dieťa pretiahli cez konáre. Brezové, vŕbové a lieskové prúty mali viacnásobné využitie v ochranných, liečebných a plodonosných praktikách.
Priebeh vegetačných fáz a život stromov bol zdrojom predpovedí a veštieb o počasí, ako aj o zdraví a šťastí.
Kozmický strom
Strom sveta je prítomný v mnohých mytológiách národov staroveku a stredoveku, prítomný bol aj u Slovanov. Tento strom bol vo folklórnych výšivkách zobrazovaný na vrcholku skaly. Niekedy ako vrchol stĺpa s vtákmi, hviezdami, ovocím, slnkom a rôznymi lunárnymi zvieratami, chápaný ako centrum sveta. Niektoré mýty ho lokalizujú na východ, za more, na ostrov Bujan.
Kozmológia staroslovanského náboženstva, ktorá sa zachovala vo folklóre, sa dá predstaviť ako trojstupňová vertikálna štruktúra, alebo „strom sveta“. Na vrchole stromu je nebeská rovina, ktorú symbolizujú vtáky, slnko a mesiac. Stredná časť je rovina ľudí, ktorú symbolizujú včely a ľudia. V spodnej časti štruktúry je podsvetie, ktoré symbolizujú korene. Podľa niektorých výkladov by spodná časť mala patriť Velesovi.
Slováci mali symbol jari – strom letečko, ktorý bol spojený s prechodom zimy do jari. Ďalším obradným stromom je máj. Zobrazovanie a prevrstvovanie významov stromu života prešlo zložitým vývinom a v obradoch je dnes ťažko dešifrovateľné.
Zdroje: Danglová, O.: Dekor/ symbol. Dekoratívne tradície na Slovensku; Bratislava 2001.
Václavík, A.: Výroční obyčeje a lidové umění 1959
Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977
Horváthová, E.: Tradičné prejavy duchovnej kultúry. In: Stará Turá. Zost. J. Michálek1983
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont. Tradícia ľudovej kultúry, 1988