Vianoce sú kresťanské sviatky, počas ktorých sa slávi narodenia Krista. Sviatkom cirkev nahradila pôvodné oslavy zimného slnovratu v Európe, ktoré slávili Slovania ako kračún aj ostatné národy podľa vlastného duchovna.
Deň 25. december oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka ustanovila vo 4. storočí kresťanská cirkev za deň narodenia Krista. Vianočný čas v cirkevnom kalendári trvá od 24. decembra do Troch kráľov (6.1.). V tradičnej kultúre Slovenska vianočné a novoročné obyčaje splynuli.
Staršia časť zvykov sa sústredila na magické rituály a zákazy, ktoré mali zabezpečiť prosperitu a tým aj pozitívny vplyv na prírodu, zdravie a život. Rovnako rituály zamerané na veštenie udalostí ako úroda, svadba, narodenie a úmrtie. Vianoce boli tvorené aj tradíciami s maskovanými sprievodmi, tancami, koledovaním a vinšovaním. Ľudia na dosiahnutie vytúžených cieľov v ďalšom roku používali rôzne prostriedky, napríklad šibanie, kúpanie v tečúcej vode, dodržiavanie pôstov a rôznych zákazov, ktoré neboli kresťanského pôvodu.
Keď na Vianoce pokryté sú polia snehom, môžeš na Veľkú noc sedieť pod košatým stromom.
Dôležitú úlohu zohrávala zelená symbolika. Spočiatku zelené halúzky, neskôr vianočný stromček, okolo ktorého sa rozvíjal rituál obdarovávania. Rovnako ostal dôležitým prvkom oheň.
Zdroje: E. Horváthová; Duchovná kultúra, V Horehronie; 1974
E. Horváthová; Rok vo zvykoch nášho ľudu 1986
Katarína Nádaská; Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch; 2018