Zduhač

Zduhač mal nadprirodzenú schopnosť v spánku chrániť svoju dedinu alebo región pred ničivými poveternostnými podmienkami, ako sú búrky, krupobitie, víchrica, alebo prívalové dažde. V celom slovanskom svete trvalo presvedčenie, že u niektorých ľudí mohla duša počas spánku opustiť telo a znova sa do neho vrátiť – u južných Slovanov obzvlášť silne doložená.

Hoci zduhačmi mohli byť aj ženy a deti, väčšinou šlo o dospelých mužov. Verilo sa, že duša tohto muža môže počas spánku opustiť telo, aby bojovala so zlými bytosťami prinášajúcimi hrozbu pre úrodu.  Po porážke démonov a zahnaní búrkových mrakov za hranice dediny, sa zduhač vrátil do svojho tela. 

Búrka, víchrica alebo krupobitie boli v minulosti veľmi obávané. Za malú chvíľu dokázalo počasie zničiť polia a sady s úrodou, čím ohrozilo živobytie roľníkov. Po podobných pohromách prichádzal na celé dediny a oblasti rok hladu, ktorý mnohí ľudia (predovšetkým však deti) neprežili. Preto mali roľníci zduhačov vo veľkej úcte. A to aj v časoch, keď už boli južní Slovania dávno pokresťančení.

Unikátnou schopnosťou zduhačov bolo odviesť búrky a krupobitia ďaleko od svojich dedín a polí, aby zachránili úrodu. Zduhač mohol odviesť búrky a krupobitie nad územie iného zduhača, aby zničil jeho úrodu. Duša druhého zduhača v takom prípade odletel do oblakov, aby konfrontoval nositeľa nepriaznivého počasia a nastal boj.

Víťazní zduhači vyplienili všetku poľnohospodársku produkciu z územia porazených nepriateľov a vzali ju do svojho regiónu. Porazená strana mala v tom roku slabú úrodu, zatiaľ čo víťazná zabezpečila pre svoj kmeň, či obec, úrodu bohatú.

Po takýchto bitkách sa zduhači vracali do tiel unavení, či dokonca smrteľne zranení.

Zduhač, vetrovnjak, dračí človek

Pojmy spojené so zduhačom, vetrovnjakom a dračím človekom nie sú totožné, aj keď každý opúšťa telo a ide bojovať do oblakov.

Dračí muž bojoval proti ženským démonom nazývaným ala, ktoré viedli nad polia krupobitné mračná, aby zničili úrodu, a spotrebovali úrodnosť polí. Dračí muži žili vo východnom Srbsku, Banáte, západnom Bulharsku a Macedónsku.

Zduhači z určitej oblasti zvyčajne spoločne bojovali proti útočiacim zduhačom z inej oblasti, ktorí nad ich polia prinášali búrku a krupobitné mračná. Víťazní zduhači vyplienili úrodu všetkých poľnohospodárskych produktov z územia porazených nepriateľov a odniesli si ju do svojej oblasti. Zduhači žili v Čiernej Hore, východnej Hercegovine, časti Bosny a v oblasti Sandžaku na juhozápade Srbska.

Vetrovnjak, zaznamenaný v niektorých častiach západného Srbska, bojoval proti nositeľovi zlého počasia, ktorého si predstavovali ako čierneho vtáka.

Zdá sa, že k rozdeleniu došlo neskôr. Všetky tri druhy „bojovníkov v oblakoch“ majú spoločné isté rysy. Ide zväčša o mužov, ktorých duša v spánku opúšťa telo a ide do oblakov, aby tam zvádzala boj. Efektom je záchrana úrody a prosperita. Mne sa – úplne laicky – vynára aj spriaznenosť s bohom Stribogom.

Boj v oblakoch

Zduhači používali rôzne zbrane, ako napríklad vretená, bukové púčiky, ostré triesky, listy, steblá slamy, vločky, piesok, dlhé vetvičky, kukuričné kamene, šišky, vaječné škrupiny a iné ľahké predmety. Používali všetko, čo dokázal vietor zodvihnúť. Ako sa verilo v Hercegovine, zduhači dokonca vyvracali obrovské jedle, či duby a bojovali s nimi.

Za najsilnejšiu zbraň zduhačov však ľudia považovali na oboch koncoch ohorenú triesku (živicové drevo, ktoré sa spaľovalo na svetlo alebo sa používalo ako podpaľovač). Poslúžiť mohol akýkoľvek zuhoľnatený úlomok dreva. Zduhač, ktorý bol zasiahnutý touto zbraňou, určite zomrel. Ľudia sa preto vyhýbali zapáleniu palíc na oboch koncoch a dávali pozor, aby žiadne triesky nezostali napoly spálené.

Zdroje: Đorđević, Tihomir R ;Вештица и вила у нашем народном веровању и предању; Belehrad
Belova, Olga Vladislavovna (2001). „Илија Громовник“, Belehrad