V Gemeri a na Kysuciach bola známa nočnica (polnočnica). Tá v noci plašila deti a odoberala im sny. Údajne to bola vysoká žena s dlhými nečesanými vlasmi a vencom kvetov na hlave, zahalená do rozstrapkaného obrusa, v ruke s kosákom na obilie. Jej protipólom bola poludnica.
Ide o akýsi protipól poludnice. Niekde zas ľudia verili, že jej zjavenie sa o polnoci oznamovalo smrť v rodine. Nočnica nemala rada pískanie – ak začula, že si niekto píska, vraj ho zmárnila. Patrila medzi obávané a nebezpečné ženské nadprirodzené bytosti.
Dobšinský v roku 1880 zaznamenal:
„Narodzeniatko máva v prsníčkoch svojich niečo mliečka, ktoré mu baba v prvej kúpelke z nich vytláča. Ľud ale vraví, že toto mlieko z prsníčkov dieťaťa cicajú Nočnice. Aby mu ho necicaly, robia baby z handričiek uzlíky, ktoré na deň kladú do vankúšikov k decku, na noc z vonku na okno izby. Nočnice potom sajú tieto uzlíky a dieťa má od ních pokoj. Ináč nočnie motýle volá sám ľud nočnicami ale i strygami.“
V Poľsku bola nočnica opisovaná ako žena s dlhými nohami, žijúca v lese, tancujúca v šialenstve. Folklorista Jan Broda nočnice opísal ako škodlivé ženské bytosti oblečené v čiernych šatách. Objavovali sa v noci a hlavne v lesoch. Vychádzajúce z úkrytov pri zvuku cirkevných zvonov a tiež po tom, ako začuli píšťalku. Azda preto nočnica v strednej Európe splynula s klakanicou. Na východe (Ukrajina, Rusko) sa zas podobá bludičkám.
Zdroje: K. Nádaská, J. Michálek; Čerti, bosorky a iné strašidlá, 2015
Pavol Dobšinský; Prostonárodnie obyčaje, zvyky a povery
Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví; Praha 1891.
Jan Broda : Na čarodejniciach, utopeniach a nočných hodinách, Bielsko-Biała 1980