Spísal som staré Vianočné zvyky, ktoré pramenia v pôvodnom duchovne a zachovali sa dodnes (či aspoň do časov nedávnych). Za každým zvykom uvádzam aj význam spomenutej tradície. Najväčší dôraz kladiem na tie, ktoré naši predkovia mohli robiť za časov keď sa sviatok volal ešte Kračún (zimný slovrat) a môžeme ich bez väčších ťažkostí urobiť aj dnes.
Príprava na Kračún a Vianoce
V domácnosti a v celom gazdovstve (čiže aj dvor, maštaľ, humno…) muselo byť na Vianoce všetko čisté. Vyčistila sa pec, interiéry domu sa vybielili vápnom, hlinené podlahy sa nanovo namazali, obloky sa umyli. Rovnako bolo treba vyprať všetko šatstvo, čo v minulosti znamenalo poriadnu drinu (podstatne väčšiu ako dnes – bielizeň sa musela plákať v ľadovom potoku).
Význam: Nerobilo sa to pre návštevy živých, ale pre mŕtvych. Týmto si ich ľudia uctili a duchovia zároveň videli, že ich potomkovia sa o zdedené gazdovstvo poriadne starajú.
Pripravovala sa zásoba narúbaného dreva, zásoby sena pre dobytok, nanosilo sa dostatok vody. Cez sviatky sa mnohé práce nevykonávali vôbec.
Význam: Cez Kračún platil tabu niektorých činností – pradenie, šitie, tkanie, rúbanie dreva. Iné práce bolo nutné vykonávať aj počas zimných sviatkov, ale iba v nevyhnutnej miere. Čiže sa pre zvieratá a domácnosť nachystalo, čo sa dalo. Práca s ostrými predmetmi mohla zraniť duše predkov, ktoré sa vtedy neviditeľné prechádzali po svete živých. Zároveň mala byť rodina spolu a bujaro oslavovať zrodenie nového Slnka.
Vianočný stromček, alebo vetvičky?
Vianočný stromček sa objavil až v novovekom Nemecku a na Slovensko prišiel najskôr do miest, kde sa na pôvodné duchovno zabúdalo najrýchlejšie. Slovania strom len tak nezoťali. Na vidieku sa stromčeky začali objavovať až kolo roku 1900 a spočiatku bol stromček maličký. Bol to iba vrcholček stromu, ktorý visel z povaly nad štedrovečerným stolom. Taký strom bez vrcholčeka mohol ďalej rásť.
Význam: V starých časoch bola rozšírená viera, že duše zosnulých môžu prebývať v stromoch. Preto Slovania pôvodne pochovávali svojich predkov v hájoch a dokonca im na hroby stromy vysádzali. Na Slovensku sa miestami zachovala do minulého storočia viera, že kto zotne zdravý strom, do roka zomrie.
Úspech vianočného stromčeka v našich oblastiach spôsobila staršia tradícia, ktorá si vyžadovala prítomnosť zelených vetvičiek, prútov alebo inej zelene v domácnostiach. Slovania (a iné národy) v čase zimného slnovratu nosili do svojich príbytkov vetvičky z ihličia a odstraňovali ich, až keď temné obdobie pominulo.
Význam: Pichľavé ihličie malo ochrániť ľudí i zvieratá pred škodlivými zásahmi zlých síl a mŕtvych duší. Tie podľa starších predstáv európskych národov prichádzali v tomto období na krátky čas k svojim žijúcim potomkom.
Stromček bol skromne ozdobený neskorými jablkami, sušeným ovocím, neskôr medovníčkami, či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy a šúpolia. Bola to úloha detí a slobodných dievčat, aby vyrobili pekné ozdoby.
Význam: ?
Staré Vianočné zvyky na Štedrý deň
Noc na Štedrý deň bola časom, keď gazdinky začali piecť chlieb, či (staršia vrstva zvyku) obradné koláče, aby boli do východu Slnka hotové. Ráno kúskami zvyšného cesta oblepili ovocné stromy.
Význam: Platila tu mágia začiatku – čo sa urobilo na Štedrý deň, tak bolo po celý rok. Tým si gazdinky zabezpečili, že budú mať napečené ešte pred východom Slnka. Oblepenie stromov zvyškami cesta zabezpečilo, že úroda bude v nasledujúcom roku dobrá.
Na vodu (väčšinou potôčik pri dome) sa púšťali orechové škrupiny s horiacou sviečkou uprostred. Bolo potrebné, aby si každý sám vyrobil loďku a sám ju umiestnil na vodu.
Význam: Išlo o rituál veštenia. Ak loďka doplávala ďaleko, mohol sa jej tvorca tešiť na úspešné plány. Keď zostala na brehu, nič významné tvorcu nečakalo. Ak sa loďka točila v kruhu, znamenalo to, že sa človek nevie rozhodnúť. Ale ak skončila medzi ostatnými loďami, človek bude potrebovať v nasledujúcom roku ochranu a pomoc. Ak sa loď potopila hneď po spustení na vodu, znamenalo to, neúspech v snahách. Niekde sa tieto osudy loďky neprenášali na úspešnosť lánov, ale na zdravie a dlhý život.
Bolo zakázané zametať.
Význam: To aby sa nevymietli duše mŕtvych z domu.
Gazdovia zavčas ráno nanosili vodu. Ak mali studňu, dali do nej štipku soli.
Význam: Nosenie vody sa robilo preto, aby nemuseli túto prácu vykonávať cez sviatky. Soľ bola mocnou (a vzácnou) ochrannou surovinou a v studni zabezpečila, že voda bola po celý rok zdravá.
Štedrovečerný stôl
Stôl musel byť na Štedrý večer vyumývaný. Potom naň ukladali biely obrus, ktorý musel mať červenú vyšívanú vzorku.
Význam: Červená farba mala ochranný a očistný charakter, pretože bola symbolom ohňa.
Pod obrus sa vkladali strukoviny (šošovica, hrach, fazuľa).
Význam: Tieto plodiny symbolizovali mince a že ich tam bolo tak veľa, malo čarovne zabezpečiť, aby bolo tak veľa aj peňazí v celom roku.
Na stole musel byť aj tanier navyše.
Význam: Na Štedrú večeru prichádzali z druhého sveta aj duše predkov. Dávali im preto na stôl osobitný tanier, z každého jedla prvú lyžicu a odrobinky ponechali na stole. Slovania nemali pochybnosti o tom, že ich predkovia v tomto čase v dome. Ak by si ľudia duše svojich zosnulých neuctili, rozhnevali by ich. Buď by im nepomáhali, či dokonca škodili.
Na štedrovečernom stole musia byť všetky plodiny, ktoré sa v danej domácnosti urodili, či potrebovali (tradične med, soľ, cesnak, korenie). Rozsypalo sa stôl aj obilie, strukoviny, mak, peniaze, niekde i zrno z dožinkového venca, neskôr aj šupiny z ryby.
Význam: Všetky veci, ktoré boli na štedrovečernom stole, mali posilnenú čarovnú moc. Gazdiné ich odkladali a používali po celý ďalší rok na liečenie a ochranu. Soľ sa nechávala pre včely, korenie pre gunára, alebo kohúta, aby boli výkonnejší. Kto mal pri sebe cesnak zo štedrovečerného stola, tomu sa darilo. Zároveň vďaka čarovnej sile Štedrého večera tieto plodiny mali byť dostupné v hojnom množstve aj v celom nasledujúcom roku.
Ochrana počas večere
Na stole musel byť oheň, ktorý bol u starých Slovanov založený trením dreva o drevo.
Význam: Prítomnosť živého ohňa bola nevyhnutná, pretože ten počas dlhej noci – či počas celého kračúnovského obdobia, do troch kráľov – chránil príbytok pred neprajnými silami z druhého sveta. V časoch, keď sa žilo inak, sa pálil v dome badnjak. Dnes by taký zvyk mohli vykonávať tí, ktorí majú krb.
Staré Vianočné zvyky sa spájali aj s tým, čo bolo pod stolom. Tam sa kládli železné časti poľnohospodárskych nástrojov: sekera, kosa a podobne.
Význam: Ostrie pod stolom počas Štedrej večere malo zabezpečiť silné (železné) zdravie pre všetkých členov rodiny. Ale osobne by som dva krát nepovedal, keby prítomnosť sekery mala prapôvodne spojitosť aj so starým Perúnom.
Aké jedlá boli na stole
Príprave štedrovečernej hostiny sa venovala patričná pozornosť. Charakter jedál, poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Až cirkevné nariadenia zaviedli pôstny charakter večere, v pôvodnom duchovne sa jedlo aj mäso. Takže kto sa hlási k pôvodnému duchovnu našich predkov, môže si dať do kapustnice aj klobásky.
Na východnom Slovensku venovali zvláštnu pozornosť obradovému koláču kračun, ktorý zostával na stole nedotknutý do konca Vianočného obdobia. Tento koláč je pozostatkom najstarších Slovanských zvykov a bol symbol budúcoročnej úrody.
K tradičným štedrovečerným jedlám patrila polievka, najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde zo sušených húb, alebo ovocia, prípadne kyslá obilninová polievka – kyseľ.
Súčasťou štedrej večere bývalo ovocie, čerstvé, sušené alebo uvarené. Na stole nesmeli chýbať jablká a orechy.
Čerstvé ryby sa jedli varené, alebo sa kupovali nakladané kyslé ryby. Až v druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb podávať so zemiakmi, alebo so zemiakovým šalátom.
Súčasťou štedrej večere boli aj alkoholické nápoje, predovšetkým pálenka, teplá pálenka – hriate alebo víno. Pre deti sa varil odvar zo sušeného ovocia. Starí Slovania samozrejme pálenku nemali (tá sa začala vyrábať omnoho neskôr). Najčastejším alkoholom bola medovina.
Staré Vianočné zvyky nepripisovali čarovnú moc iba jedlám, ale aj počtu chodov štedrej večere. Skladala sa z troch, siedmich, dvanástich, alebo deviatich chodov. Niekde bolo zvykom jesť iba tri sústa z každého jedla. Čarovný počet chodov mal zabezpečiť prosperitu.
Čarovanie počas večere
Keď bolo všetko nachystané, mohlo sa začať s večerou. Na Slovenských dedinách však najskôr jedli zvieratá. Gazda im šiel zaniesť kúsok z každého jedla. Až keď bolo postarané o zvieratá, až potom sa mohla začať večera.
Význam: Hospodárske zvieratá boli v starých časoch zdrojom bohatstva a blahobytu, preto boli na prvom mieste.
Večera sa začínala prípitkom. Dospelý pili alkohol, pre deti sa varil odvar zo sušeného ovocia. V starých časoch sa pilo tak, že sa trochu z alkoholu pri prenášaní prípitku vylialo na zem (prípadne oltár, stôl, iný kultový objekt), až potom sa pilo.
Význam: Prvý „dúšok“ vyliaty na zem bol určený pre duchov. Oni za to, že sa im preukázala pocta, mali zabezpečiť zdravie.
Medzi staré Vianočné zvyky patrilo to, že počas večere obsluhoval iba jeden človek, zvyčajne gazdiná. Ostatní museli sedieť.
Význam: Kto by od stola vstal, toho mohla (mala) do roka postihnúť smrť.
Orechy sa hádzali do rohov v miestnosti, kde sa večeralo.
Význam: Orechy mali zabezpečiť, aby bola hojnosť po celý rok taká veľká, ako v tento večer.
Krájalo sa jabĺčko a z jadrovníka sa veštila budúcnosť. Potom sa jablko rozdelilo na toľko dielov, koľko je členov rodiny, aby ho zjedli.
Význam: Šlo o veštenie. Ak mal jadrovník tvar hviezdy, znamenalo to šťastie a majetok. Ak mal tvar kríža, očakávala sa choroba, či až smrť. Červivý jadrovník predpovedal chorobu a smolu. Ak v jadrovníku chýbalo jadro, niekto z členov rodiny odíde. Slovania verili, že kto spoločne zje jablko, toho cesty sa nerozídu.
Po štedrej večeri
Staré Vianočné zvyky pokračovali aj po večeri.
Zo stola sa nesmelo nič vyhodiť. Odkladali sa aj omrvinky.
Význam: Všetky veci, ktoré boli počas štedrej večere na stole, mali pozitívnu čarovnú moc. Tá sa používala hlavne na liečenie. Odrobinkami sa napríklad počas roka liečili chorý dobytok. J. Marec v knihe Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach mnoho krát spomína, ako sa na liečenie najťažších prípadov používali vzácne zvyšky zo štedrovečerného pečiva.
O polnoci šiel gazda do maštale, k zvieratám.
Význam: Tradovalo sa, že o polnoci zvieratá rozprávajú ľudskou rečou a gazda sa od nich mohol dozvedieť rôzne veci.
Po štedrej večeri sa spať nešlo, ale bdelo sa v rodinnom kruhu do rána. Ľudia sa rozprávali, alebo hrali hry.
Význam: Kresťania čakali na polnočnú omšu, ale v pôvodnom duchovne sa čakalo na to najdôležitejšie – na znovuzrodenie slnka. V záznamoch je dochované, že južní Slovania bdeli pri ohni do rána. Ráno, keď slnko vyšlo a najdlhšia noc skončila, oheň zahasili pomocou alkoholu (samozrejme nie pálenky, ale napríklad vína).
Zdroje: E. Horváthová; Duchovná kultúra, V Horehronie; 1974
E. Horváthová; Rok vo zvykoch nášho ľudu 1986
Katarína Nádaská; Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch; 2018
J. Marec; Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach, 2011