Koláč kračun (kračunik) sa tradične pieklo na východnom Slovensku počas vianočných sviatkov. Tie sa tam tiež nazývali kračún.
Cesto na kračun sa miesilo s pramenitou vodou. V strede pečiva sa urobila jamka, do ktorej sa nakvapkal med. Do cesta sa pridávali rôzne prísady, najčastejšie obilné zrná, strukoviny, ľanové a konopné semienka, ktoré mali rodine zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom roku.
Podľa tradície sa magická sila pečiva umocňovala pridaním ďalších plodín do cesta. Napríklad cesnak a petržlen boli symbolmi zdravia a ochrany pred zlými silami, zatiaľ čo červené šípky symbolizovali sviežosť. Do cesta sa pridávali aj posvätné bylinky, oblátky a svätená voda. Niekedy sa do jamky uprostred kračuna vložila fľaštička s medom.
Po upečení sa odstránila a med sa používal na liečenie, kúzla a iné magické úkony. Podľa ľudovej viery mala prítomnosť kračuna na štedrovečernom stole zabezpečiť rodine každodenný chlieb na nasledujúci rok. Na vianočný stôl sa kládol na seno, slamu, alebo rozsypané obilné zrná, ktoré sa na jar pridávali k zrnu, aby sa zabezpečila dobrá úroda.
Koláč kračun na vianočnom stole
V okolí Trebišova a Humenného sa zvyčajne piekli štyri koláče, ktoré sa dávali na rohy štedrovečerného stola. Najväčší kus sa nazýval kračun a menší kračunov brat. Medzi ľuďmi dlho panovalo povedomie, že kračun nesmie zostať na stole sám a že jeho „brat“ tam musí byť vždy.
V niektorých lokalitách dostal kračun každý člen rodiny pred začiatkom štedrovečernej hostiny, v iných sa kračun nechával na stole až do Nového roka alebo do Troch kráľov.
Od prelomu 19. a 20. storočia sa chuť kračunu postupne zmierňovala. V niektorých dedinách sa pod týmto názvom začal piecť biely chlieb, v iných biely koláč, no napriek týmto zmenám si zachoval svoj rituálny charakter.
Pri zarobení cesta na vianočné koláče sa najskôr oddelilo cesto na koláč kračun, ktorý sa piekol ako prvý. Najčastejšie sa piekol pletením troch alebo štyroch šúľkov cesta, pretože podľa ľudovej viery takýto koláč symbolizoval harmóniu a súdržnosť v rodine. Gazdiná koláč nakoniec potrela vajcom a cukrovou vodou. Zvyčajne sa umiestňoval do stredu stola alebo do pravého rohu stola.
Čary zo starých čias
Koláč kračun bol nielen symbolom štedrovečernej hostiny, ale ľudová viera im pripisovala aj magické vlastnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie a prosperitu rodiny a domácich zvierat. Z tohto dôvodu sa v niektorých obciach pred štedrovečernou hostinou piekli kračúny pre zvieratá, alebo sa pre ne odlomil kúsok koláča. Tradícia pečenia tohto pečiva a jeho názov sa považujú za staroslovanské dedičstvo.
Zdroj: M. Markuš; Obradný štedrovečerný chlieb na východnom Slovensku. In: Slovenský národopis; 1972