Obilné zrno bolo podľa staroslovanských predstáv darom bohov – predovšetkým snáď od Perúna, ktorý zalieval polia dažďom. Preto bohovia trestali ľudí, ktorí neprístojne zaobchádzali s obilím a chlebom.
Pred sejbou rozsievač rozhodil hrsť zrna na štyri strany hovoriac:
„Toto vtáčkom, toto chrobáčkom, toto žobráčkom a toto mne.“
Bol to pravdepodobne pozostatok dávnejšej obete. Rituálne vyhadzovanie zrna spojené s modlitbou za bohatú úrodu uvádzajú – inak skromné – historické pramene už v období Veľkej Moravy.
Na Kysuciach poznali ovos ako vzácnu a liečivú bylinu. Raž mala skôr čarovný význam. Liečivá rosa, použitá na rôzne účely, by sa mala zbierať práve z mladej raži.
Aj pšenica, lepšie povedané výrobky z nej, mali magický význam. Podľa viacerých zdrojov na Kysuciach mal najväčšiu liečivú silu pre človeka aj dobytok vianočný chlieb. Ten sa v suchom stave uchovával ako najvzácnejšia medicína po celý rok. V prípade ochorenia kráv napr. niekde na Rakovej dali zvieraťu len kus vianočného chleba a viac nič. Z trojakej múky musel byť aj tzv. obaranec, rituálne pečivo, ktorým sa zaháňali suchoty.
Zdroje: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
J. Marec; Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach