Perún je po slovensky zvaný aj Parom, známy dnes ako staroslovanský vládca hromu a blesku. Perún boh búrky sa zobrazoval ako muž drsného výrazu s medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Jazdí na voze ťahanom kozlom, alebo lieta po rozbúrenej oblohe na veľkom mlynskom kameni. Jeho zbraňou je sekera (niekde aj šípy), ktorou metá ohnivé strely – blesky.
Perún je v novopohanstve zväčša spojený s bojovníkmi a jeho význam pre poľnohospodárstvo je podceňovaný. Pritom on je tým, ktorý kto prináša dážď na polia. Je to ten, ktorý zabíja besov/čertov a vyháňa zlú silu. Ľudia veria, že aj keď sú Perúnove zámery dobré, zvykne sa prenáhliť a občas minie. Zaklínalo sa: „aby priniesol dážď tam, kde si ho vyžiadajú“. Ale on zle počul a priniesol dážď tam „kde zbierajú pšenicu“. Inokedy mu ľudia povedali, aby „poslal dážď tam, kde ľudia čakajú“. No Perun sa ponáhľal a dorazil s dažďom „kde zbierali seno“.
Blesk sa často nazýva Perunov šíp, či strela. Miesta, kde počas búrky udrie blesk, sú miesta, kde sa skrývajú zlé sily. So stromami, ktoré zasiahol blesk, sa zaobchádza s veľkou úctou, najmä v Karpatských horách. Tam múdri muži (molfari) využívajú drevo takýchto stromov na výrobu čarovných nástrojov. Blesk najčastejšie udiera do dubu (pre veľký obsah vody) a ten strom bol Perúnovi zasvätený. V slovenskej ľudovede mu je zasvätený aj jalovec – borievka so svojimi živicou nasiaknutými ihličkami. Južní Slovania mu zasväteli zas kosatec, ktorý sa aj volal „perunika“.
Perúnovým číslom je 9: v Perúnovej svätyni horelo deväť ohňov – osem z nich tvorilo kruh a jeden horel v strede. Kozmogonické legendy tiež uvádzajú vesmír pozostávajúci zo siedmich, alebo deviatich nebies.
Slovania uctievali Perúna už v VI. storočí. Lebo na neho sa nepochybne vzťahujú tie slová Prokopiove: „Slovania jedného boha tvorcu blesku, pána tohto sveta, jediného uznávajú.“. Ide o prvú zmienku o niektorom božstve Slovanov, až po dlhých storočiach sa objavujú ďalšie zmienky. Aj sviatok Hromníc sa pôvodne na Peruna vzťahoval. Podľa všetkého sa neslávil v zime, ale na prelome zimy a jari. V čase prvého úderu hromu sa ľudia vrhali na zem a ťali do nej sekery, prípadne ju bozkávali.
Boh búrky na Slovensku
Písomné zmienky o uctievaní boha búrky Perúna pred prijatím kresťanstva sú len z východoslovanského prostredia. Tu je však viac než isté, že ho uctievali všetky slovanské národy a chýbajú nám o tom iba priame záznamy. Svedčí o tom nepretržité rozšírenie jeho kultu u iných národov od Atlantiku až po Gangu. Ťažko si predstaviť, že by na neho Slovania v strednej Európe zabudli. Za druhé, o jeho uctievaní svedčí množstvo dodnes zachovaných miestnych názvov.
Jeho silnú prítomnosť na Slovensku potvrdzujú aj záznamy v omnoho neskorších ľudových piesňach: „Hľa, bodaj ťa, ty potvora, jasná strela Paromova!“. Alebo „Za oných časov, za starých bohov, za boha Paroma…“
Ján Kollár sa po tisícročí boja cirkvi proti pôvodnej viere čudoval:
„Divné, predivné, že jeden z najstarších a dávno zmiznuvších bohov slovanských v ústach Slovákov ešte po dnešný deň žije tak, ako by v každom meste chrám, v každej dedine sochu, na každom kopci oltár a v každom dome kňaza mal. Niet dňa, hodiny, ba temer chvíle, že by sme medzi Slovákmi nepočuli opakovať slová: Perun, Peron, Parom. Alebo z toho vzniknuvšie prípovede: Kde tam ideš do Paroma? Kde si bol u Paroma. Na kýho Paroma jest ti to? Parom ťa trestal, vzal, metal, zabil. Paromisko po ňom, paromová strela, guľa, skala, paromový hrom, blesk. Pravdaže aj paromový človek (hnevlivý), paromová žena, paromský alebo paromovský vôl, kôň (silný, divý). Paromská cesta (ťažká, zlá), paromské víno (ohnivé) atď.“
Miestne názvy po Perúnovi
V 13. storočí je v okrese Moldava viac krát spomínaná dedina Perín, ktrej názov znie tak, ako kultové miesto Peryn pri Novgorode. Na južnom Slovensku sa zas vedľa seba podľa záznamov nachádzali Pohanský vrch, Perúnov vrch a Mokošin vrch. Na východe Slovenska sa zas v roku 1337 spomína háj nazývaný Pererun.
Zdroje: Perún, boh hromovládca; M. Téra; 2017
Národnie spievanky 1; Ján Kollár; 1834
M. Žiarislav Švický; Návrat Slovenov v duchu a slove
Z. Váňa