Strela (blesk)

Strela (vo význame blesk) je zaujímavým pozostatkom starých čias. Jazyk je pamäťou národa. Ostávajú v ňom zakonzervované slová i deje dávno minulé. Slová však postupom času strácajú svoj pôvodný význam. Často je veľmi náročné odkryť všetky vrstvy a dopátrať sa ku koreňom.

Dôkazom sú napr. staroslovenské kliatby a nadávky, v ktorých sa pod hrubým nánosom pejoratívnosti a afetkov skrývajú prastaré čriepky posvätného jazyka našich predkov. V kliatbach typu Strela ti do duše a pod. si slovo strela zachováva svoj starší význam „blesk“. Ten už v súčasnej slovenčine nie je známy. Súvislosť týchto slov (t. j . strela, strelovať) s hromami a bleskami je v slovenčine starobylá. Vychádzalo sa z predstavy, že Perún boh búrky vysiela jasné, ohnivé blesky, t. j . strely na zem.

Podľa údajov J. Doruľu sa v rozprávkach z Dobšinského zbierky často vyskytuje kliatba strela (sto striel) ti do matere (v materi). Tá je známa aj z písomností starej slovenčiny. Táto kliatba sa pokladala za veľmi urážlivú. Chápala sa vo význame „nech ti mater hrom zabije“.

V tejto súvislosti možno uviesť konštatovanie, ku ktorému dospel ruský jazkovedec Uspenskij:

„Ako sa ukazuje, kliatby majú nepochybne mytologický pôvod a zároveň aj rituálny charakter.“

Strela do zeme

Na základe analýzy ruských kliatob s komponentom „mať“, dospel Uspenskij k záveru: slovo mať sa v takýchto kliatbach (resp. v pôvodných rituálnych formulách) nevzťahovalo na matku adresáta kliatby. Vzťahovalo sa na zem ako na matku všetkých ľudí. Reflexmi tejto archaickej predstavy sú slovné spojenia typu slov. matička zem, (rus. mať-syra zemľa).

Pôvodný význam uvedenej kliatby možno rekonštruovať ako „blesk do zeme“, resp. „nech- blesk udrie do zeme“. Takéto dovolávanie sa úderu blesku vidieť v kontexte archaickej agrárnej mágie. Úder blesku a hromu, nasledovaný dažďom z neba, sa chápal ako oplodnenie zeme. V širších súvislostiach tu ide o odraz archaických mytologických predstáv o spojení či manželskom zväzku neba a zeme. Úder do zeme teda mal zabezpečiť úrodu.

Zdroje: Budislav (dazbogovivnuci.estranky.sk)
Národnie spievanky 1; Ján Kollár; 1834