Poludnica bola nadprirodzená bytosť ľudskej podoby, ktorá sa zjavovala v poludňajšom čase. V slovanskej ľudovej tradícii sa najmä poludnie a polnoc považovali za hodiny duchov, ktoré sa mali prežívať v pokoji. Poludnica počas najsilnejšieho slnka vyháňala ľudí z polí. Koho zastihla pri práci, trápila ho otázkami, alebo mu rovno privodila smrť.
Poludnica mala miestami podobu vzdušných prúdov a spôsobovala letný vánok. Mohla byť neviditeľná a ľudia jej pohyb po poli vedeli včítať iba podľa postupného skláňania klasov na poli. Na Slovensku mala vzhľad starosvetskej mladuchy s partou, alebo bosej ženy zahalenej do dlhého obrusu či rozstrapkanej sukne.
Poľská poludnica
Poľská poludnica (południówka či przypołudnica) má podobu vysokej ženy odetej v bielej plachte a držiacu v ruke kosák. Zjavuje sa len počas leta na poludnie na poliach a v lesoch, niekedy sa tiež zjavuje v domoch za búrky. Poludnica spôsobuje rôzne prírodné javy, predovšetkým fatamorgánu. Niekedy ju videli v sprievode siedmich veľkých čiernych psov. Tým, čo na poludnie na poliach pracujú, dáva hádanky, ktoré nemožno vyriešiť – potom ich potrestá ťažkou chorobou, s obľubou prenasleduje ženy a deti (pričom druhé tiež kradne).
Ruská poludnica sa zjavuje ako vysoké pekné dievča odeté v bielom. Počas žatvy chodí po poliach a tomu, koho tam napoludnie zastihne, točí hlavou dokola a spôsobuje mu bolesť hlavy. Niekde ju považovali za strážkyňu osiatych polí.
Lužickosrbská přepołdnica má podobu starej ženy v bielom odeve a kosákom v ruke, alebo drobnej ženy. Cez poludnie vychádza z lesa a zjavuje sa žencom na poliach. Tých potom núti hodinu hovoriť o jednej a tej istej veci, alebo sa ich pýta na rôzne otázky týkajúce sa pestovanie rastlín – tomu, kto jej nedokáže vyhovieť, odsekne hlavu. Na druhú stranu stráži na poludnie obilie pred zlodejmi a trestá deti, ktoré sa chodia do polí hrať.
Zdroje: Komorovský, J.; Mytológie sveta. Bratislava 1973
H. Máchal: Nákres slovanského bájesloví; Praha 1891
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra Košice 1989