Morena je aj tradičná ľudová figurína, často chápaná ako spodobnenie smrtiacej zimy. Pálenie Moreny a následné zakopávanie, či topenie je súčasť slovanských jarných ľudových obradoch. Obyvatelia tým vynesú smrť a privítajú jar. Morena (či Smrtka) mala podobu slamenej figuríny oblečenej do tradičných ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky. Inde figurínu nechali zhorieť celú a popol zakopali do zeme. Obyvatelia však museli popol zakopať na neznáme miesto, aby ho niekto nezneužil na škodlivé čary.
Je ale už menej známe, že existovala ďalšia podobná figurína s daným obradom. Volali ju Čert (Veles?), Ded a najčastejšie veďma („čarodejnica“). Túto figurínu ničili pri východoslovanských oslavách letného slnovratu.
Pálenie Moreny
Na strednom a východnom Slovensku sa vynášanie Moreny konalo na Smrtnú nedeľu, v západných a južných regiónoch Slovenska na Kvetnú nedeľu. V Liptove, Orave a Turci zvykli figuríny Moreny pripravovať a vyniesť v predvečer smrtnej nedele.
Zhotovila sa zo slamy, ktorou sa obalil drevený kríž, a obliekla do miestneho odevu. Spievajúce dievčatá ju nosili po dedine, za dedinou ju rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali späť do dediny. Za túto službu si mládež pýtala odmenu vo forme potravín (vajíčka, slanina, kapusta, múka). Počas pôstneho predveľkonočného obdobia tvorili tieto obyčaje súčasť stretávania sa mládeže, spoločného spievania a jarných hier v prírode.
Na Spiši, v Šariši, Above a Tekove sa tým obrad končil. Inde jedno z dievčat (kráľovnú) obliekli do šiat z figuríny a po domoch vyberali vajíčka, slaninu alebo iné naturálie na spoločnú hostinu s mládencami.
Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny mala magicky privolať jar. Piesne spievané na celom území Slovenska pri vynášaní symbolickej zimy patria k najstaršej vrstve obradových piesní.
Vynášanie smrti je najstarším slovenským (a snáď aj slovanským) ľudovým jarným obradom. Obrad je nám známy už z cirkevných zákazov z roku 1366 a 1384 a radom ďalších dokladov až do 19. storočia. Dnes ho ešte praktizujú folklórne súbory a tradičné múzeá.
Zdroje: Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986
Zdroje: VÁŇA, Zdeněk. Svět slovanských bohů a démonů. Praha 1990
Michal Téra; Perun: Bůh hromovládce. Červený Kostelec: 2009