Stribog

Stribog je boh v slovanskej mytológii, ktorý sa nachádza v troch východoslovanských prameňoch a ktorého kult mohol existovať aj v Poľsku. Pramene neinformujú o funkciách tohto boha, ale v súčasnosti sa najčastejšie interpretuje ako božstvo vetra, božstvo ktoré rozdeľuje bohatstvo, alebo božstvo spojené s plynutím – vetra aj vôd.

V Čudovskom zborníku sa uvádza na prvom mieste:

„A iní veria v Striboga, Dažboga a Perepluta, pre ktorých pijú z rohov, keď sa zabávajú, zabudli na Boha, ktorý stvoril nebo a zem, moria a rieky. A takto sa tešia zo svojich modiel.“

Božstvo bolo súčasťou modiel kniežaťa Vladimíra (z Kyjeva):

„Na kopci pred opevneným dvorom postavil modly: Perúnovi z dreva, jeho hlave zo striebra a jeho brade zo zlata, Chorsovi Dažbogovi, Stribogovi, Simarglovi a Mokoši. Ľudia im obetovali a nazývali ich bohmi.“

Veterný boh Stribog

V Rozprávke o Igorovom ťažení sa vetry nazývajú Stribogovi vnuci. To dáva už lepšiu predstavu o jeho funkcii:

„Vetry, Stribogovi synovia, dujú z mora ako šípy na Igorovu udatnú výpravu.“

Teória o Stribogovi je založená predovšetkým na výklade jeho mena a zmienke o ňom v Slove o pluku Igorovom. Okrem toho, že pravosť tohto diela bola spochybnená, nespomína sa v ňom ako božstvo vetrov, ale ako dedo vetrov, takže jeho funkcia by mala byť širšia.

Na druhej strane spojitosť s vetrami nepriamo podporuje existencia personifikácií vetra vo folklóre, najmä južnoslovanskom, a božstiev vetra v iných indoeurópskych mytológiách. Božstvo vetra sa spomína aj v niektorých ranonovovekých prameňoch. Konkrétne v Matejovi Stryjkovskom, Matejovi z Miechova a Hustynskej kronike, kde sa nazýva Pochwist alebo Pogwizd. Slovanská teória vykladá meno tohto božstva z koreňa *stru-, čo znamená prúdenie, či už vody alebo vzduchu. Na neďalekej Morave používali slovo „stří“ v zmysle vietor.

Čo sa týka miestnych pomenovaní, existuje ich len niekoľko, ktoré by sa dali s týmto božstvom spojiť – Poľská Stryboga, v Rusku Stribož a prameň Striboc. To neukazuje na príliš veľký význam božstva, ale je možné, že bol západne Kyjeva známy pod inými menami.

Téra navrhuje interpretáciu Striboga ako patróna vzťahov v spoločnosti. Takto by sme sa vrátili k etymológii ,,boha otca“ s tým, že by došlo k inej interpretácii. Stribog  by vychádzal zo spojenia  *strъjъ – bogъ, nie však vo význame ,,otec bohov“, ale vo význame ,,boh otec“ – ,,boh otcov“ – ,,boh predkov“ – ,,boh príbuzenstva“. Dvojica Dažbog-Stribog by tak zodpovedala dvojici Bhaga – Arjaman.

Zdroje: VÁŇA, Zdeněk. Svět slovanských bohů a démonů; Panorama, 1990.
TÉRA, Michal. Perun: Bůh hromovládce; Pavel Mervart, 2009