Mamuna mohla vymeniť novorodenca za svoje dieťa. Dokonca mohli počas spánku tehotnej ženy vymeniť ešte nenarodené dieťa za svoje vlastné. Väčšinou sa ich obeťou stávali deti, ktoré neboli dostatočne chránené čarovnými praktikami.
Mamuna pochádza zo slova mamić (mámiť) a je známa len v Poľskom novovekom folklóre. Často sa zamieňa (a splýva) s divožienkou a omnoho viac rozšírenými bohynkami.
Ako mamuna vyzerala
Neexistovali jednotné zobrazenia ich vzhľadu, mamuny boli zobrazované rôzne:
- staré ženy pokryté vlasmi po celom tele
- položeny-polozvery
- krásne, nahé, alebo oblečené ženy
- typ čarodejnice (Pieninskí horali)
- lesné démonky (Sliezsko)
Vo folklóre sa niekedy uvádzalo aj to, že sú to duše kajúcnikov, dievčat, ktoré potratili, alebo zabili svoje deti. Mohli to byť duše samovrahýň, rodičiek ktoré zomreli pri pôrode, dievčat, ktoré zomreli medzi ohláškou a svadbou, starých panien, čarodejníc a dokonca aj pôrodných babíc.
Nebezpečená pre deti
Mamuny boli niekedy neustále v dome rodičky, aby v správnej chvíli urobili zámenu. Na tento účel sa snažili vylákať matku novorodenca mimo miestnosť. Niekedy ju lákali spevom a hudbou alebo falošnými zvukmi zábavy a tanca, ktoré údajne vychádzali z hostinca, aby vstala z postele a vyšla von aspoň sa pozrieť na hrajúcich ľudí.
Niekedy sa však mamuny pokúšali dieťa vymeniť aj násilím (bitím a škrabaním). Takto vymenené dieťa bolo takzvaným premieňom. Smrť dieťaťa sa vysvetľovala tým, že potomstvo mamunu nikdy dobre nerastie medzi ľuďmi a rýchlo umiera. Premieň bolo stelesnením ľstivosti a zlomyseľnosti.
Mamuny sedávali pod mostami nad riekami, kde prali bielizeň, pričom sa hlasno mlátili. V iných verziách rozprávania je spomínané, že obývali jaskyne a rokliny. V Łęczycach bola zaznamenaná viera, že mamuny na pravé poludnie chytajú deti z polí. Pieninskí horali verili, že mamuny sa zjavujú počas novu a v zime. Mámili človeka a vláčili ho po cintorínoch a roklinách, až kým nezmrzol.
Zdroje: K. Nádaská, Čerti, bosorky a iné strašidlá, 2015
Boginka / Sannikova O. V., Usacheva V. V. // Slovanské starožitnosti 1995
A. Szyjewski ; Religia Słowian 2003
K. Kojder-Demska, „Bohynie, dziwożony, mamuny, czyli skąd się biorą niepełnosprawnych dzieci“